Mgr. Jana Bozáňová, PhD., urbánna ekologička SUP MIB
Počas stretnutia v rámci projektu „Klimaticky odolná Bratislava – Pilotné projekty zamerané na dekarbonizáciu, energetickú účinnosť budov a udržateľné hospodárenie s dažďovou vodou v mestskom prostredí“ bol dôraz kladený na zraniteľnosť oboch miest, Bratislavy a Reykjaviku, v otázkach mobility a zdravia obyvateľov v spojitosti s prebiehajúcou klimatickou zmenou. Predstavené boli hlavné problémy, riešenia a nové prístupy rozvoja zeleno-modrej infraštruktúry, ktorá je hlavným adaptačno-mitigačným nástrojom klimaticky odolných miest. Za hlavné mesto Bratislava boli v tomto smere odprezentované pilotné výsledky SECAPu projektovým partnerom z Oddelenia klimatických zmien mesta Reykjavik. Naopak, v rámci stretnutia nám bola predstavená klimatická adaptačná politika Islandu, ktorá je zameraná na uhlíkovú neutralitu s výhľadom do roku 2040 a jej priemet na lokálnu úroveň mesta Reykjavik.
Diskusiou boli identifikované spoločné problémy a príčiny, ktoré výrazne prispievajú k negatívnym klimatických dopadov v oboch mestách. Definovali sa výzvy, ktoré súvisia hlavne s rozšírením dátového obsahu mesta Bratislavy s cieľom zefektívnenia zavádzania adaptačno-mitigačných opatrení v území. Táto téma je úzko prepojená s ďalšími spoločnými cieľmi, ktoré boli predmetom diskusie. A to najmä zvýšenie vzájomnej konektivity vegetačných plôch v meste, rovnako tak zlepšenie dostupnosti ku kvalitným, mikroklimaticky príjemným verejným priestorom, ako aj udržateľná dopravná infraštruktúra.
Konkrétny príklad adaptačno-mitigačného opatrenia
Vodná plocha, pond Tjörnin je príkladom efektívneho zakomponovania zeleno-modrej infraštruktúry v meste v spojitosti s podporou mestskej biodiverzity. Je domovou viac ako 40 rôznych druhov vodných vtákov a zároveň predstavuje udržateľnú stratégiu manažmentu zrážkových vôd, kde z veľkej časti je pond Tjörnin zásobovaný zrážkami z povrchov ulíc a domov z priľahlého centra Reykjavik. Momentálne je centrum rozšírované o malé vegetačné plochy pozdĺž ciest a chodníkov so systémom prepadu nadbytočných zrážok smerujúcich do pondu Tjörnin. Ide o decentralizovanie a strategické „odľahčenie“ kanalizačného systému, rovnako tak zvyšovanie podielu vegetácie v centre mesta zlepšuje mikroklimatické podmienky v hustej zástavbe.