Hodnotenie zraniteľnosti na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy

Zmena klímy sa prejavuje každým rokom intenzívnejšie a pociťujú ju aj obyvatelia a obyvateľky Bratislavy. Okrem letných teplotných extrémov pozorujeme aj rast celkovej premenlivosti teploty vo všetkých sezónach a mesiacoch.  Rozdelenie zrážok počas roka sa tiež mení. V teplejšej polovici roka sa čoraz častejšie musíme vysporiadať s obdobiami sucha prerušovanými intenzívnymi krátkodobými zrážkami. Na druhej strane v chladnejšej polovici roka zrážky prichádzajú čoraz zriedkavejšie vo forme snehu, pretože počet mrazových dní taktiež za posledné dekády klesá.  

Jednotlivé časti Bratislavy sú vzhľadom na rozmanitú kvalitu životného prostredia rozdielne zraniteľné voči prejavom zmeny klímy. Navyše, v meste žijú skupiny obyvateľstva, ktoré sú viac ohrozené a zraniteľné ako iné skupiny. So zvyšujúcou sa intenzitou prejavov zmeny klímy narastá v mestách význam prispôsobovania sa (adaptácie) na nové a neustále sa meniace klimatické podmienky. Realizáciou adaptačných opatrení možno znížiť  riziká súvisiace s dopadmi zmeny klímy na mesto a jeho populáciu. Hodnotenie zraniteľnosti mesta a jeho obyvateľstva na zmenu klímy je preto užitočným informačným podkladom pre plánovanie a implementáciu adaptačných opatrení. Pre Bratislavu sa toto hodnotenie skladá z dvoch častí – prvou je tzv. kvalitatívna časť, ktorá sa týka zraniteľnosti jednotlivých relevantných sektorov, akými sú obyvateľstvo a zdravie, energetika, krízové riadenie, vodné zdroje a zásobovanie pitnou vodou, budovy, mestská hromadná doprava, biodiverzita a lesné hospodárstvo, mestská zeleň, odpadové hospodárstvo. Druhú časť predstavuje hodnotenie zraniteľnosti s využitím priestorových údajov zamerané na hodnotenie zraniteľnosti extrémnych letných teplôt a krátkodobých intenzívnych zrážok, a s tým súvisiaceho rizika pre deti a seniorov, budovy a dopravnú infraštruktúru. Do tvorby hodnotenia zraniteľnosti boli formou participatívnych workshopov a konzultácií zapojené rôzne odborníčky a odborníci, zastupujúci relevantné útvary magistrátu a mestské organizácie, ako aj odborné organizácie z externého prostredia vrátane vedy a výskumu.  

Zraniteľnosť z hľadiska letných denných teplotných extrémov (horúčav) a krátkodobých intenzívnych zrážok sa dotýka najmä v intenzívne urbanizovaného územia s nedostatkom zeleno-modrej infraštruktúry, čo je dnes už známy fakt. Údaje o teplote povrchov v Bratislave ilustrujú ako významne môže zeleno-modrá infraštruktúra znížiť zraniteľnosť, a tým aj riziko vzniku tepelných ostrovov. Do hodnotenia zraniteľnosti však vstupovali aj ďalšie informácie o obyvateľstve a životnom prostredí. Najvyššie riziko súvisiace s horúčavami pre obyvateľstvo (z hľadiska vekových skupín do 6 rokov a seniori vo veku 65 rokov a viac) sa sústredí v intraviláne katastrálnych území mestských častí  Bratislava – Staré Mesto, Ružinov a Petržalka. Pri zraniteľnosti na zrážky je okrem priepustnosti povrchov dôležitým faktorom aj priepustnosť pôd a podložia, tvar a sklon reliéfu, hladina podzemnej vody, či množstvo spadnutých zrážok a i. Vysoké hodnoty rizika prívalových zrážok pre vybranú dopravnú infraštruktúru a budovy sa koncentrujú v centrálnej časti mesta s presahom na širšie centrum. Ďalšie rizikové lokality sú prítomné aj v zastavanom území rozprestierajúcom sa na úpätí Malých Karpát (najmä na severovýchode). Ojedinele sa ako rizikové javia aj územia mimoúrovňových križovatiek a podjazdov. 

Hodnotenie zraniteľnosti na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na stiahnutie