Po takmer ročnom období nevyhnutných príprav – od zámeru, cez architektonický návrh, komplexnú projektovú dokumentáciu a verejnú súťaž sa pustila MČ Petržalka do realizácie revitalizácie Námestia Hraničiarov. Návrh architekta realizovaného projektu vychádzal zo študentských návrhov na tému ,„Takto Petržalku vidím ja“. Projekt posunul architektúru parku do modernejšej, minimalistickejšej podoby, kde pravouhlé tvarovanie chodníkov podčiarkuje organickú krásu zelene. Cieľom vypracovaného projektu a jeho realizácie je zvýšenie estetickej úrovne priestoru prostredníctvom prírodných prvkov, zlepšenie využiteľnosti parku obyvateľmi a v neposlednom rade vytvorenie klimatickej pohody na frekventovanom mieste. Riešenie parku rešpektuje v maximálnej možnej miere stav pôvodnej existujúcej vysokej zelene a vytvorených hlavných peších trás.
Rekonštrukcia parku zjednotila a skvalitnila povrchy chodníkov, znížili sa výmery spevnených povrchov a vytvoril sa priestor na zvýšenie podielu zelených plôch. Plynulý prechod cez park zabezpečujú širšie chodníky, užšie chodníky vedú do príjemných zákutí a ponúkajú relax a možnosti meditácie. Celý návrh je koncipovaný tak, aby bola v čo najväčšej miere zachovaná existujúca zeleň, ktorú dotvorilo viac ako 4 500 nových trvaliek a okrasných tráv, takmer 3 700 pôdopokryvných drevín a až 11 nových odrastených drevín. Vznikli ostrovy kvitnúcich kvetov, ktoré parku pridávajú výrazný sezónny rozmer. Na zrekonštruovanom námestí pribudlo 17 nových lavičiek a ďalšie smetné koše. Pôvodné zatrávnené povrchy boli revitalizované, prevzdušnené a dosiate.
Ako súčasť obnovy bol zrealizovaný automatický zavlažovací systém, ktorý zaručí dostatok vlahy pre všetky rastliny. Aby sa znížili náklady na údržbu spojené s pravidelnou zálievkou počas horúcich letných mesiacov, bola vybudovaná studňa, ktorá systém zásobuje vodou.
Jedným z prioritných bodov rekonštrukcie parku bol jej environmentálny prínos. Dažďová voda sa zo spevnených plôch odvádza vhodným spádovaním do nespevnených plôch a vsakuje sa do pôdy. Takto ostáva dažďová voda na miestach „kde spadne“, zmenšuje sa vlahový deficit v danom území, znižuje sa nápor na kapacity kanalizácie a v neposlednom rade sa usporia náklady za odvádzanie zrážkovej vody.
