Akčný plán

Bratislava pristúpila k tejto iniciatíve v r. 2012. Podpisom sa súčasne zaviazala vypracovať a schváliť akčný plán pre zníženie emisií a skleníkových plynov, realizovať opatrenia v ňom uvedené a tiež ich monitorovať.

V roku 2013 bol vypracovaný prvý akčný plán: Akčný plán udržateľného energetického rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy, zameraného na návrh a následnú realizáciu mitigačných opatrení (zníženie emisií skleníkových plynov o 20% do roku 2020) v oblasti energetiky.

Následne v r. 2017 bol vypracovaný Akčný plán adaptácie na zmenu klímy hlavného mesta SR Bratislavy, zameraného na návrh a realizáciu adaptačných opatrení, ktoré budú zmierňovať negatívne vplyvy klimatickej zmeny (zvyšovanie podielu plôch vegetácie, zabezpečenie dostupnosti plôch zelene, realizácia vodozádržných opatrení a pod.)

V súčasnosti sa pracuje už na novom akčnom pláne: AKČNÝ PLÁN UDRŽATEĽNEJ KLÍMY A ENERGETIKY (Sustainable Energy and Climate Action Plan – SECAP), ktorý združuje aktivity oboch predchádzajúcich plánov v jeden (adaptačné a mitigačné opatrenia) a kladie sa za cieľ zníženie emisií skleníkových plynov o 55% do roku 2030.

Tvorba Akčného plánu udržateľnej klímy a energetiky vychádza z iniciatívy Európskej komisie Dohovoru starostov a primátorov (Covenant of Mayors).

„Dohovor primátorov a starostov vznikol v roku 2008 v Európe s ambíciou združiť orgány miestnej samosprávy, ktoré sa dobrovoľne zaviazali k dosiahnutiu a prekročeniu klimatických a energetických cieľov EÚ.“

Tvorba Akčného plánu udržateľnej klímy a energetiky vychádza z iniciatívy Európskej komisie Dohovoru starostov a primátorov (Covenant of Mayors).

„Dohovor primátorov a starostov vznikol v roku 2008 v Európe s ambíciou združiť orgány miestnej samosprávy, ktoré sa dobrovoľne zaviazali k dosiahnutiu a prekročeniu klimatických a energetických cieľov EÚ.“

Proces tvorby akčného plánu

Pracovné skupiny

Tvorba akčného plánu prebieha na princípoch participačného procesu a práce (analýza súčasného stavu a vízia) v pracovných skupinách na jednotlivé témy:

Cirkulárna ekonomika

Do participačného procesu sú aktívne zapojení partneri projektu (MIB, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, nórske mesto Bergen a islandské mesto Reykjavik), laická i odborná verejnosť. Bola zorganizovaná úvodná konferencia a prebehli dva workshopy. Súčasne sa pripravujú diskusné fóra a prieskumy.

Zistenia z participačného procesu a pracovných skupín musia byť podľa príručky EU podložené meraniami a dátami z „Energetickej a emisnej bilancie“ a zo „Zhodnotenia zraniteľnosti HM SR BA na zmenu klímy“ (v gescii MIB v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského – Katedra environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny). Výsledkom je získanie prehľadu o aktuálnom stave fungovania mesta, na základe ktorého sa navrhnú opatrenia tak, aby sa podarilo znížiť emisie o 55% do roku 2030.

Konferencia

V novembri minulého roku sa uskutočnila úvodná konferencia projektu Klimaticky odolná Bratislava, ktorú otvorila námestníčka primátora Tatiana Kratochvílová, poslanec EU parlamentu Martin Hojsík a veľvyslanec Nórskeho kráľovstva: Terje Teodor Nervik.

V rámci konferencie bol odbornou verejnosťou odprezentovaný kontext projektu, jeho strategické východiská a ciele. Súčasne sa predstavili aj zahraniční partneri projektu nórske mesto Bergen a islandské mesto Reykjavik, ktoré prezentovali inšpiratívne príklady riešení adaptačných a mitigačných opatrení v ich lokalitách.

Workshopy

Cieľom workshopov je zapojiť rôznorodú odbornú verejnosť a stakeholdrov do aktivít projektu, a tak získať odborné vstupy, informácie a pripomienky, ktoré budú do akčného plánu zapracované.

Aktuálne prebehli už tri workshopy:

August 2022

„Ako pripraviť mesto na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy? (manažment zrážkových vôd v meste)

Projekt získal podporu z Nórskych fondov a v rámci neho spolupracujeme s hlavným mestom Islandu Reykjavík i s nórskym mestom Bergen. V širšom kontexte však považujeme za partnerov všetky mestá, ktoré sú združené v rámci Dohovoru primátorov (Covenant of Mayors) alebo akékoľvek mestá, ktorými sa možno inšpirovať v oblasti znižovania uhlíkovej stopy, udržateľnej energetiky či vytvárania zeleno-modrej infraštruktúry.